Presne si pamätám ten stres, ktorý ma vždy zachvátil pred cestou lietadlom s malými deťmi. Prvé roky som mala pocit, že pripravujem logistickú operáciu pre NASA. A tajnú! Lebo všetko zbalené treba pred deťmi dobre ukryť – inak to budú trpezlivo a dôsledne vybaľovať. Pripravím si svedomito niekoľko zoznamov, čo všetko vziať so sebou, do ktorých neustále niečo dopisujem, preškrtávam, alebo preškrtávam a znova dopisujem – v akomkoľvek poradí. Zbalím minimálne osem tašiek a viem, že sa musím zmestiť do štyroch. A to ešte nehovorím o ich váhe! Úplne isté je, že pritom niekoľkokrát stratím nervy, niečo podstatné zabudnem a niečoho zoberiem zbytočne veľa (samozrejme, toho nepodstatného).

My, mamy, si dokážeme v hlave prehrať každú minútu cesty, počítame so všetkými bežnými aj nečakanými situáciami, na ktoré si vymyslíme minimálne päť možných riešení. Ale aj tak nás vždy niečo prekvapí – či už je to stratený cumlík pod sedadlom alebo rozliate pitie na nohaviciach spolucestujúceho.

Časom sa však z neskúsenej cestovateľky stane ostrieľaná mamina, ktorá napokon zistí, že keď je v pokoji mama, v pokoji je aj dieťa. A vtedy sa dá let s deťmi zvládnuť. A čo viac – môže byť dokonca aj celkom príjemný. Stačí dobrá príprava, pár vychytávok a hlavne pokoj.

Plán ako základný stavebný kameň

Cestovanie s deťmi by som prirovnala k stavaniu lega – všetko musí do seba krásne zapadnúť, inak sa to celé zosype. Okrem klasických vecí, ako je destinácia, dĺžka letu či pobytu, myslite aj na časy odletu (či vám viac vyhovuje nočný let alebo radšej denný) a nad miestom pobytu (či bude možnosť niečo dokúpiť alebo si musíte vziať úplne všetko so sebou).

Osvedčilo sa mi písať si zoznamy v mobile – môžem si položky hneď odškrtávať a tie nezabalené mi aplikácia presunie hore. Veci si delím do kategórií – tak v zozname, ako aj v kufri. Nedám dopustiť na balenie do látkových vrecúšok alebo taštičiek, a to aj v prípade príručnej batožiny. Cestovanie s deťmi je vždy trochu chaos – tak prečo si ten chaos trochu neozvládniť, však!?

Správne zbalená príručná batožina je kľúč k úspechu

Ťažko sa zmierujem s faktom, že príručná batožina nie je bezodná kabelka Hermiony. Opakujem si ako mantru: „Zbaľ len to, čo naozaj využiješ!“ V malom priestore lietadla sa nechcem prehrabávať zbytočnosťami. Základom je mať len to nevyhnutné a zároveň to mať prehľadne zorganizované – v tomto mi skvele slúži príručný kufor MiaMily.

Tu je moja svätá šestka, ktorú musí obsahovať každá batožina:

• Náhradné oblečenie – nielen pre deti, ale aj pre mňa. Zo skúsenosti: nikdy nevieš, čo na teba dieťa vyleje.
• Vlhčené obrúsky – na cestách ich míňam viac než doma.
• Detská deka – v lietadle býva zima a dieťatku s ňou vytvoríte pohodlie.
• Dobroty rôznych chutí a konzistencií – výborne sa osvedčili Kiddylicious. Keď moje deti pili umelé mlieko, brávala som hotové varianty, ktoré niektoré značky ponúkajú.
• Omaľovánky, nálepky, pastelky, drobné hračky – vždy pribalím niečo nové, malý darček, ktorý zabaví.
• A pozor – každá mama potrebuje eso v rukáve! Zbaľte desiatovú krabičku plnú „blbostí“ – starý ovládač, nefunkčný kábel, vreckovky, prázdnu tubu od krému, figúrku z kinder vajíčka… Prosto taká KáPéZetka pre mamy.

Do veľkej batožiny si vždy pripravím ešte látkové vrecúško s dobrotami, mliekom a drobnou novou hračkou na cestu späť. Tento balíček však na dovolenke poriadne ukryjem pred zvedavými očkami!

Letisko – miesto stresu alebo zábavný park?

Prekvapuje ma, koľko rodičov sa bojí pobytu na letisku. Moja skúsenosť je však úplne iná. Už ako dieťa som brala čas strávený na letisku ako prvú fázu dovolenky. Nevadí mi prísť skôr. Doprajeme si kávu, deti sa môžu po ceste autom ponaťahovať, vybehať a pripraviť na let.

Na väčšine letísk sme našli skvelé detské kútiky alebo ihriská, kde sa malý nezmar parádne zabaví. Baví nás aj pozorovanie lietadiel alebo objavovanie, čo všetko sa dá na letisku nájsť. Z pobytu na letisku robíme pre deti malú dobrodružnú hru!

Nezabudnite využiť všetky výhody, ktoré ako rodiny s malými deťmi máte. Mnohé letiská ponúkajú prednostné odbavenie alebo rýchlejšiu bezpečnostnú kontrolu pre rodičov s deťmi. Nebojte sa opýtať.

Ak máte so sebou kočík, väčšina aeroliniek umožňuje odovzdať ho až pri nástupe do lietadla. Kočík uľahčí presun nielen dieťaťa, ale aj vecí. Odkedy kočík na dovolenky neberiem, úplne ma zachraňuje kufor so sedadlom MiaMily. Keď je dieťa unavené, nechce kráčať a ja mám plné ruky, posadím ho na kufor – vezieme sa a je úplne spokojné. A ja tiež. Voľné ruky, žiadny plač, len zvedavé pohľady ostatných a otázky: „Jéj, kde ste to zohnali?“

Ako prežiť vzlet?

Malým pasažierom len ťažko vysvetlíš, prečo ich pri vzlete bolia ušká. A tak plačú. Pomáha klasický trik, ktorý používame aj my dospelí – niečo, čo podnieti prehĺtanie. Ponúknite dieťatku čokoľvek: dojčenie, fľašu, cumlík, sušienku… alebo napríklad Kiddylicious malinové rybičky – chutné, chrumkavé a zábavné zároveň.

Snažte sa dieťa čo najviac rozptýliť – ukážte mu pevninu cez okienko, hladkajte ho, objímajte. Dotyky robia zázraky.

Lietadlo – herňa či spálňa?

A sme tam! Letíme. A s letom prichádza tá skutočná výzva – prežiť bez nervového kolapsu. Podľa toho, či ide o denný alebo nočný let, pripravujem aktivity vopred.

Pri nočnom lete sa snažím dieťaťu vytvoriť podobné podmienky ako doma – prezlečenie do pyžama, deka, plyšák, mlieko a rozprávka na dobrú noc. Ak je dieťa zvyknuté zaspávať v autosedačke, zvyčajne nemá problém zaspať ani v lietadle. Keď som ešte cestovala s bábätkom, brávala som nosič alebo šatku – prešla som sa v uličke a do pár minút spinkalo.

Denné lety sú väčšia výzva – nepokojné dieťa je ťažšie zabaviť (úprimne – aj dospelí sa občas nudia). Preto si vopred pripravím občerstvenie a aktivity podľa mojej „svätej šestky“, všetko tak, aby sa to dalo ľahko vytiahnuť. Vďaka kufru MiaMily a jeho praktickému rozdeleniu priehradiek je to hračka.

Dôležité je neskákať z jednej činnosti na druhú. Každú aktivitu vyčerpáme naplno, a až potom príde ďalšia. Samotné lietadlo a situácie v ňom ponúkajú kopec hier: „Nájdi 5 červených vecí“, „Čo by asi lietadlo povedalo, keby vedelo rozprávať?“, alebo sa rozprávame o tom, čo všetko už asi vo svete videlo.

Ale nebudem sa tváriť ako hrdinka – keď dochádza trpezlivosť (moja, dieťa má vždy energie na rozdávanie), vytiahnem tablet so stiahnutými rozprávkami. Môj posledný záchranný bod programu.

A máš to za sebou!

Uff, let sme zvládli – ale „zábava“ ešte nekončí. V lietadle ostávame sedieť medzi poslednými, aby sme mali dosť času a priestoru pobaliť všetky naše veci a skontrolovať, že nič nezostalo zabudnuté. Deti totiž dokážu svoje „poklady“ schovať aj do tej najmenšej škáry v sedadle.

Hneď po vystúpení z lietadla posadím dieťa na kufor so sedadlom MiaMily, ktorý bol počas letu bezpečne uložený nad hlavami. Ak ide o nočný let a dieťa je ešte rozospaté, tento kufor je doslova záchrana. Z čakania na batožinu spravíme malú hru, a cesta autobusom s výhľadmi do novej krajiny je vždy skvelým zážitkom.

Pri cestovaní s bábätkom som často využívala možnosť nechať detskú autosedačku odbaviť bez poplatku – taká maličkosť, a tak veľká pomoc.

Malé triky, ktoré zachraňujú veľké cesty

• Ak máte deti v škôlke alebo škole, nechajte ich viesť si cestovný denník – môžu si kresliť, zapisovať, koho stretli a čo videli. Po návrate ho mama doplní vytlačenými fotkami či poznámkami – krásna spomienka pre celú rodinu.
• Nebojte sa poprosiť o pomoc palubný personál – sú tam pre vás. Nikdy sa mi nestalo, že by niečo nešlo. Často sme dostali deku, omaľovánky, malú hračku. A raz – keď si letuška všimla, že kojím – mi sama priniesla svoju sušienku „na energiu pre maminu“.
• A hlavne nezabudnite: každý z nás bol raz dieťaťom. Občasný plač, krik či malá neplecha k tomu jednoducho patria.

Spomienky nám nikto nevezme

Cestovanie s deťmi je niekedy šialené, ale môže sa stať tým najkrajším dobrodružstvom – pre vás aj pre nich. A možno práve z týchto momentov vzniknú rozprávky, ktoré budete deťom raz rozprávať pred spaním. Nečakajte dokonalosť – čakajte nečakané. A buďte pripravené improvizovať, pretože práve vtedy vás už nič nezaskočí. S trochou plánovania, dávkou nadhľadu a ideálne s kufrom, ktorý unesie dieťa, desiatu aj nervy, to hravo zvládnete.

Autorka článku: Kateřina Zívrová